Jakub Andrej Filčák
11. februára 2020, 12:00

  • Zdieľať

"Finančné penalty pre odchádzajúcich lekárov možno nie sú najlepším riešením pre naše zdravotníctvo, ale nie je na nich nič nesparovdlivé."

Stav nášho zdravotníctva

Slovensku v súčastnosti chýba tri tisic lekárov, najmä pediatrov a všeobecných. Nedostatok doktorov nie je ničím unikátnym, ale predsa ho všetci pociťujú - či už v kvalite, alebo rýchlosti starostlivosti.

Vinní sú za to iste mnohí, a dá sa iba ťažko poprieť, že korupcia a latentná neschopnosť politického statusu quo nesú najväčšie bremeno zodpovednosti za nedostatok lekárov. Korupcia v manažemente nemocníc a nákupe techniky bola a je. Nemocničná reforma vydala toaletný papier.

To ale neznamená, že sa na situáciu nemôžeme pozrieť bližšie, alebo kritickejšie.

Lekári totiž na Slovensku študujú v dostatočnom počte, ale odchádzajú. Za lepšími podmienkami, či vyššími platmi, odchádzajú. Môžu na to mať platné dôvody, no aj tak sa rozhodli otočiť svoj chrbát na krajinu, ktorá ich vzdelala.


Politizované pravdy

Práve neštastná komplikovanosť situácie zahmlila diskusiu o novom, a v priestore týždňov už aj zabudnutom návrhu strany SMER-SD. Sproste jednoduchá legislatíva z mentálnej dieľne poslanca Fica žiadal, aby lekári, ktorí vyštudovali na Slovensku dostali od štátu ultimátum - ostať a pracovať na Slovensku desať rokov, alebo zaplatiť päťdesiattisíc eur. Tento plán - v koreni iba požiadavka, aby si ochdádzajúci lekári preplatili vlastné vzdelanie, vyvolal vášnivé, až patetické reakcie z útrob medializovanej nomenklatúry. Weby a stránky tlače sčerneli pod odsúdeniami moralizujúcich lekárov a žurnalistov. Aliancia všeobecných lekárov návrh odsúdila, a diskusia sa polazirovala.


"Najprv zdravotnícky systém zdecimovať, priviesť ho na pokraj kolapsu a potom k nemu detinsky chcieť zdravotníkov priviazať reťazou – to je vrchol cynizmu a hlúposti,"


Monika Palušková, Aliancia všeobecných lekárov

 Bojovým pokrikom týchto hypokratových križiakov sa stalo tvrdenie, že SMER robí z lekárov rukojemníkov, a potlačuje im nejaké základné právo.

 Pokiaľ sa však nad návrhom zamyslíme vonku z kontextu rozohneného boja medzi socialistami a opozičnou hydrou, je naozaj taký absurdný?

 Naratív rytierov pravdy a lásky vykresluje lekárov, ako obete. Chudáci doktori, veď iba chceli, aby ich Slovensko zadarmo a nezištne vzdelalo. Tu je dôležité sa zamyslieť nad naším systémom vyššieho vzdelávania. Vysoká škola na Slovensku je zadarmo, ale nie je nezištná. Platíme tisícom ľudí vysokú školu v presvedčení, že to dlhodobo pomôže krajine. Veríme, že univerzita predstavu investíciu, a že je konieckoncov dobré, že aj študentom s chudobným pozadím umožňujeme uspieť. To všetko robíme, pretože je to dobré pre krajinu, a pretože cítime solidaritu voči našim spoluobčanom.

Avšak akú solidaritu cíti človek, ktorý sa nechá zadarmo vzdelať štátom, a nasledovne emigruje. Človek, ktorý sa osem rokov učí na účet daňového poplatníka, a ktorý potom krajine nevráti ani cent. V súčasnom systéme lekári, ktorí chcú odísť nie sú obete, ale páchatelia.

Účelové nepochopenie

Tento argument preletel niekoľko kilometrov nad hlavou všetkých oponentov navrhnutej legislatívy, ktorí našli pevný bod, na ktorý sa možno postaviť iba v argumentne, že strana navrhujúca dané opatrenie je konečne zodpovedná za stav zdravotníctva. Aj keby to bola pravda, a Pavol Paška osobne ukradol MRI skener z každej nemocine na Slovensku, moralita argumentu za stojí. Perverzia moderného diškurzu v tejto republike je, že v zápale nenávisti voči hranolu z Topolčian sa môžu lekári, ktorí sebecky využijú slovenské školstvo zadarmo a odídu profilovať ako obete.

Tí, ktorí sa slávne prebrodia vodami bezpredmetného moralizovania nachádzajú útechu v makete pragmatického argumentu. Ten znie, že odradíme ľudí od študovania medicíny na Slovensku, a výsledok bude menej lekárov. Nerád búram túto naivnú kulisu, ale tí, ktorí sa do Česka dostať vedeli, tam aj študujú. Slovenské školy nie sú ani prestížne, ani špičkové, a je teda bezpečné predpokladať, že lekári študujú na Slovensku, pretože nemôžu inak. Na druhej strane v prípade, že odradíme tých, ktorí by odišli od študovania medicíny všeboecne, počet lekárov, ktorí ostanú na Slovensku sa nezmení. Miesta na školách môžeme zaplniť Ukrajincami.

Smutná realita

V hociakom prípade nedáva zmysel, aby štát platil odchádzajúcim lekárom vzdelanie, a nikto nie je obeť iba preto, že si musí zaplatiť niečo, čo nikomu inému neprospieva. A keď to prospieva Nemecku, nech to zaplatí Nemecko, môžu si to vonkoncom, narozdiel od nás, dovoliť. Ustanovujúcim princípom Slovenskej republiky nie je vzdelávať lekárov pre Nemecko, a to aj napriek tomu, čo si myslí redakcia Denníku N.

 Netvrdím, že sa jedná o priame riešenie krízi v zdravotníctve, alebo že existuje dôvod, aby sa podobná politika nezaviedla aj v iných odvetviach vysokoškolského štúdia. Avšak, neexistuje dôvod aby sa nezaviedla vôbec. Riešenie je bezpochyby účelové, populistické a nerieši gro problému. To ale neznamená, že budem plakať za cynikmi v bielych plášťoch, ktorých politicky-zaslepené médiá utvrdzujú v presvedčení, že im krajina dlží osem rokov vzdelania len tak.

Jakub Andrej Filčák
11. februára 2020, 12:00

  • Zdieľať