SLOVENSKO

Agentúra Focus by mala vyvodiť politickú zodpovednosť

Jakub Andrej Filčák
1. marca 2020, 18:30

  • Zdieľať

"Prieskumy realitu tvoria, ale neodrážajú. Moc agentúr rastie, dôveryhodnosť klesá. Včerajšie fiasko iba podtrhlo tento smutný stav."

Veľké očakávania

Včera, desať hodín večer. Voľby ešte neskončili, pár ľudí malo tú neslušnosť na nich zomrieť, a tak ostávajú niektoré volebné miestnosti otvorené o hodinu dlhšie. Bulvár si však nevie pomôcť, a tak už je na verejnosti Exitpoll od Focusu, ktorý agentúra urobila pre TV Markíza. Aby sa vyhli trestnému stíhaniu, názvy strán boli ukryté, ale pomer síl už vidíme. 

22:58 skončí reklamná prestávka na Markíze, a začína sa odpočet. Tikajúce čísla nesú akúsi vznešenosť a veľkoleposť, skoro akoby boli skutočné. Prieskum sa odhalí, a hľa. Matovič si zväčšil náskok, SMER spadol pod pätnásť, a percentá tzv. demokratickej opozície vyzerali pomerne chutne. V liberálnom dome krájali cuketu, v Hoteli Devín sa pilo, a Stará tržnica, pred ktorou narástol rad euforických progresívcov sršela eufóriou. Matoviča sa na spojenectvo s PS/Spolu opýtali v iniciálnom rozhovore hneď tri krát, a alkoholom poháňané volebné noci okolo republiky sa iba rozbiehali.

Avšak realita môže byť krutá, a skutočné výsledky vyzerali už od začiatku biedne. Iste, po sčítaní prých desiatich percent v Trnave viedla SMK, ale isté indikátori tu už boli. Matovič si zachoval svoj nevyspytateľný náskok, ale SMER akosi až tak nepadol. Zvyšok opozície, vrátane progresívcov sa ťahal za vozom v štvorpercentnom zástupe.

To, že sa nejedná o outliery, ale trend, sa ukázalo až postupom času. Pomer sčítanosti rástol skokmi, a opozičné percentá, až na Matoviča, sa ťahali hore slimáčím tempom.

Volebná noc Denníka N bola akási seánca liberálnej smotánky; izolovaný stôl za ktorým mala istá doktorka Tódová viesť diskusiu medzi sociológom z Paneuróspkej VŠ, Michalom Vašečkom a stredným Šimečkom. Že sa veci nevyvíjajú ideálne sa tu prejavilo o trochu skôr než v Starej tržnici. Eufória bola postupne erodovaná prichádzajúcimi výsledkami, ktoré nie a nie vyhovieť tomu skvelému exitpollu. V tridsiatich piatich pecentách sčítanosti sa PS/Spolu stále usilovalo prekonať štyri pecentná. 

Za stolom Nka nastala bizarná scéna, akoby demonštrácia úrovní smútku. Začalo to popieraním. Šimečka sa pýtal, či sa hlasy zo zahraničia náhodou nesčítavajú samostatne, a nepridávajú až na konci. Vašečka naopak išiel líniu regionalizmu - však mestá ešte prídu, a PS je predsa silné v mestách. Nasledovalo zmierenie, v ktorom Šimečka, ktorý naneštastie ostal najväčším intelektuálom v opustenom štúdiu, poznameal, že v tridsiatich percentách to v jeho skúsenosti už býva rozhodnuté. Potom povedal niečo o tom, že SNS je tradične mužská strana - čo nie je pravda, ich voliči sú len z 52 muži. Tódová vypla úplne a začala drmoliť o Fínskej vláde a reprezentácii žien v politike. Nadránom už sa najhoršie obavy hipsterov a hipsteriek potvrdili.




Bolo to blízko, a zároveň akosi ďaleko. PS/Spolu síce predbehlo SaS a Za ľudí, avšak, ako som predvídal v januári, nebolo schopné prekonať sedempercentné koaličné minimum.

Prepáčte.

Michal Truban, akcionár PS/Spolu o výsledku volieb pre aktuality.sk

Mne v parlamente nebude chýbať ani Poliačik, ani Mihál, ani Beblavý, ani Petrík. To že sa tam nepridá zvyšok bizardnej procesie progresívnych kandidátov je iba ďaľším plusom. 


Veľké výhovorky

Riaditeľ Focusu, Martin Slosiarik bol dnes na koberčeku Nka, aby sa zodpovedal za falošné nádeje, ktorými redakcii pokazil večer. Otázky boli prívetivé a milé, dožadovali sa však vysvetlenia, ako sa Focusu podarilo seknúť o skoro tri percentá. Pri Za ľudí sa sekli rovnako, pri SMERE dokonca o štyri, pri SaS o dve. Napriek tomu pán Slosiarik prehlásil, že až na PS/Spolu bol exitpoll v podstate správny. Veď čo je v politickom prieskume rozdiel štyroch percent? Asi nič.

Obhajoba prieskumníka stojí na dvoch hlavných bodoch: že nesprávne modelovali podľa zahraničných hlasov, a že im ochotnejšie odpovedali voliči liberálnych strán, ako iných. V slovách pána Slosiarika: "nepredpokladali sme, že v našich základných dátach z okrskov na Slovensku bude istá chyba".

Tieto dôvody sú síce zaujimáve, avšak nie sú v ničom unikátne volebnej noci, a je celkom evidentné, že s nimi mal Focus rátať. Rozhodnutie rozpočítať všetky zahraničné hlasy medzi zvyšné, je priam amatérska chyba. Každému, počínajúc premiérom a ministerkou vnútra a končiac redakciou Nka, je predsa jasné, že zahraničný slováci volia inak. Mať poriadok v okrskových dátach, a vedieť upraviť dáta s ohľadom na zaujatosť v neodpovedaní - v štatistike veľmi základný koncept známy ako non-response bias - by taktiež malo byť predpokladom udájne renomovanej agentúry, ktorej dáta bulvárne poháňajú väčšinu nášho politického diskurzu.


Širšie implikácie

Nezlyhal iba tento prieskum, zlyhal aj ten "nezverejnený", ktorý vyšiel v štvrtok. Ten domotal preferencie demokratickej opozície úplne rovnako.




Výhovorka pána Slosiarika na túto širšiu evidenciu konzistentného zlyhania Focusu, je že exitpoll v 2016 bol relatívne presný, Nko mu pomohlo pridaním grafu, ktorý naozaj ukazuje, že sa vtedy celkom trafili. Avšak neukážu katastrofu dlhodobých prieskumov Focusu a AKO, smotánky slovenského mienkomeračstva, v tých istých voľbách. SaS a OĽANO dostali viac ako dvojnásobok hlasov, ktoré mali. 5.6% Rada Procházku Focus slávne vyrátal na 14, zatiaľ čo SMER precenili iba o 6.

Všetky výhovorky šéfa Focusu hovoria o širších problémoch v metodike agentúry. Neschopnosť spracovať dáta v okresoch, či zahraničné hlasy, neschopnosť vyhnúť sa chybám, o ktorých vás varujú v tom najzákladnejšom kurze štatistiky. Nič o týchto veciach nie je, a nemôže byť izolované na včera večer. Focus zlyhal, ale odhalil tým omnoho viac.

Úžasná vec na politických prieskumoch je, že ich pravdivosť sa dá overiť priemerne tak raz za rok, a to iba s obmedzenou vierohodnosťou. Vždy sa nájdu dôvody, prečo sa prieskum mohol, či musel, mýliť. Vždy dostanú agentúry istú toleranciu. 
Nepraktickosť tejto disciplíny ukrýva mieru neschopnosti agentúr, a umožňuje im robiť si čo chcú. My, širšia verejnosť, nemáme dôvod veriť číslam zo septembra, a nemali by sme ich brať ani v najmenšom vážne, od agentúr, ktoré nevedia reprezentatívne vypočítať jeden večer.

Napriek tomu máme v diskurze zakorenené akési prieskumárske elitárstvo, ktoré ani nedáva zmysel. Čísla renomovaného Focusu, či AKO sú konzistentne tak vedľa, že by si mohli kľudne aj vymýšlať poďla toho, koľko bilbordov ráno videli. Neexistuje nijaký dôvod prisudzovať im väčšiu váhu, ako grafom od Medianu, či Polisu. Konieckoncom dať Harabinovi sedem percent namiesto troch je rovnaká chyba, ako dať SMERu štrnásť miesto osemnástich. Môžte ísť rovno na virtuálne voľby TV JOJ, a dostať rovnako validný odhad volebného rána.

Morálny bankrot agentúr

Prínos prieskumov je maximálne obmedzený, a ich miesto existuje skôr v intrikátnych ceremóniách otvorenej spoločnosti a bulvárnej tlače. Kavairenský analytici potrebujú mať o čom písať, Na telo potrebuje krmivo pre hovorcov. Trávime väčšinu medzivolebnej pauzy rozoberaním maximálne nepodstatných a nepresných proroctiev.

Tieto nepresné veštby slúžia iba k lacnej bulvarizácii politiky a manipulácii verejnej mienky. To by totiž boli neštastné dôsledky prieskumov, kebyže sú aspoň presné. Lenže absencia akejkoľvek vierohodnosti znamená, že nám pán Slosiarik nechal na tanieri iba hyenizmus.

Napriek tomu si agentúry uctievame sťa hodnotné inštúcie občianskej spoločnosti. Oni nám to odplácajú neschopnosťou a drzým obchádzaním zákonov.

Moratórium existuje z určitých dôvodov. Aj keby z nich neexistovalo, ostávalo by zákonom. Napriek tomu sa Focus a AKO spojili, aby tento zákon opľuli. Tzv. neoficiálne prieskumy možno boli z technického hladiska legálne, avšak je nemožné zabrániť šíerniu informácií, čo si páni z agentúr bezpochyby uvedomujú. Vpustiť prieskumy prostednictvom ľudí na verejnosť spôsobuje presne také oblbnutie, akému sa zákon o moratóriu pokúša predísť. Naneštastie tento zákon zaostal za technológiami. 

V morálnom svete by tento fakt agentúry vzali na vedomie a prieskum by odmietli vyhotoviť. Avšak nestalo sa. Spolu AKO a Focus zosnovali prieskum rozsiahlejší, než sa zverejňuje aj pred moratóriom, a vypustili ho do éteru.

Podobne zneuctili zákon aj včera, keď prostedníctvom TV Markíza ukázali čísla pred koncom moratória. Opäť, skrytie mien možno z technickej stránky znamená, že sa nejedná o prečin, avšak z morálnej rozhodne áno.

Analytici v slonovinových vežiach agentúr sa bezpochyby potľapkávali po ramenách, keď im došlo, ako dôvtipne môžu zákon odísť. K prefíkanosti im gratulujem, avšak opäť tým iba ukázali absolútny morálny bankrot agentúr, ktoré sú iba akímisi kapitalistickými parazitmi na politickom dianí. Ako títo ľudia dokážu v noci spať mi dlhodobo uniká.


Doba zamyslenia

Pre progresívne kádre nastala istá pauza na zamyslenie. Majú na to rok do župných volieb a štvromiliónový príspevok. Avšak aspoň marec môže byť pásmom zamyslenia pre celé Slovensko, nie len pre spravodlivo porazených. Ďaľšie voľby môžu byť pre nás všetkých lepšie, ak prestaneme veriť pánom z agentúr, a začneme sa sústrediť na kampaň, argumentáciu a ľudskosť. Matovič to tak urobil, a očividne to pomohlo.


 

Jakub Andrej Filčák
1. marca 2020, 18:30

  • Zdieľať