SLOVENSKO

Na pravú mieru: Lustrum blatohraba

Jakub Andrej Filčák
16. mája 2020, 14:50

  • Zdieľať

"Tento týždeň bol ako poľné cvičenie zavádzania a propagandy."

Je mi ľúto, že musím písať článok na obhajobu ľudí, s ktorými sa hodnotovo ani politicky nestotožňujem. Avšak verejný diskurz tohto týždňa bol strašideľný. Súčasná úroveň mediálnej distorcie a zavádzania na Slovensku nemá obdobu. Ja som sa síce zmieril s tým, že Nko a spol. spejú k objektivite komentárov Guardianu, ale nečakal som, že tam dospejú tak rýchlo. Tento článok nepíšem, pretože sa mi nejak extrémne chce zastávať nižšie spomenutých individuí, ale preto, že sa chcem zastať pravdivého pokrytia ich konania.


Parlament nezrušil ľudské práva

Napriek všetkému, hlasovanie o správe Verejnej ochrankyne práv nebolo spojené s hlasovaním o druhej hlave Ústavy. Pani ombudsmanka nemá monopol na ľudské práva, a aj keby, tak odmietnutie jej správy nijak nemení zákonné normy. Z pokrytia tejto udalosti by si človek myslel že sme zlegalizovali verejné lynčovanie menšín. 

Nestalo sa. Áno, hlasovanie malo hlbší význam, a predstavovalo odmietnutie progresívneho statusu quo. Na margo progresivizmu: nehovorím, že sa jedná o politický default, ale v rámci verejného a tretieho sektora to rozhodne je ideologický bod nula, súhrn implicitne prijatých právd ku ktorým všetci, vlastnou rýchlosťou smerujú. 

Tento status quo bol odrazený napríklad v obsahu správy - ktorá venovala gro svojho objemu tradičným progresívnym talking points, a dĺžke súdnych procesov - najbežnejšiemu problému, s ktorým sa ľudia na ombudsmanku obracajú, sotva stranu a pol. 

Áno, odmietnutie správy signalizuje dávno známy konzervativizmus súčasného parlamentu, avšak existujú legitímne dôvody správu odmietnuť, ktoré nie sú "každý, kto so mnou nesúhlasí je katolícky Hitler". Hlúpe zavádzanie nikoho z konzervatívnych voličov nepresvedčí zmeniť svoje názory. Jediný dopad, bude ďalšia karikaturizácia pravicových názorov v očiach ľudí, ktorí sú už teraz implicitne liberálny, ale viac k tomuto neskôr.

Fico nepodpísal dohodu s Kotlebom

Ďaľším faktoidom týždňa je spojenie poslancov SMERu a Koltebocov v Platforme za hodnotové Slovensko.  Kebyže príjimam informácie iba z titulok a Zomri, tak ako to podla všetkého robí čoraz viac ľudí, myslel by som si Fico prišiel na tlačovku v modrej uniforme. V mediálnom priestore sa táto udalosť rieši ako nesvätá svadba medzi zelenou a červenou. Avšak čo sa naozaj stalo? Zahrsť poslancov SMERu, na čele s kniežaťom irelevancie Kérym, založilo hodnotovú platformu s Kuffovcami. KDŽP nie je Kotleba. Majú k sebe síce blízko, ale existuje rozdiel. Kéry nie je Fico. Tí k sebe ani blízko nemajú. 

Založenie platformy s vedením SMERu riešené nebolo - a osobne pochybujem že by im to SMER povolil, keďže mediálna búrka bola nevyhnutná.

Opäť je pravda trochu mimo zavádzajúcich tituliek, ktorých jediným poslaním je ďalej radikalizovať demokratického voliča.

Médiá, ktoré kričali: "Vlk!"

Stav verejných záležitostí nie je priaznivý; momentálne pripomína dietné Prawo i Sprawiedliwosc. Tým smerom sa bude sociopolitické dianie, aspoň v blízkej budúcnosti aj naďalej uberať. Zvlaštna zlúčenina kresťanského konzervativizmu a ekonomického populizmu. Je úplne pochopiteľné, že sa proti tomu slobodná tlač, prvá inštitúcia liberálnej demokracie snaží bojovať. Avšak robí to zle. 

Taktika, ktorú žurnalisti nevedome používajú, je západná. Komentáre Nka majú rovnakú formu a rovnaký ideologický cieľ ako komentáre Guardianu: propagandizovať demokraticky zmýšlajúcich občanov o pravici a konzervatívcoch. Efektom takejto propagandy je absolútna marginalizácia sociálneho konzervatizmu, akú vidíme v západnej Európe. Články, ktoré potrú každého ideologického oponenta ako rasistu, či sexistu, sú bežnou zbraňou v arzenáli mediálnych inštitúcií západu. A fungujú. Ale fungujú iba preto, že väčšina obyvateľstva už s nimi aj tak súhlasí. Nijaký volič OĽANO, či Sme rodina nezmení svoje konzvervatívne názory len preto, že mu B-Complex povie, že je nacista. Rovnako nulovú efektivitu má Mladí Mladý proti fašizmu, či Zomri. Progresívne inštitúcie slúžia ako sieť signálov cnosti, rozpoznávacie znamenia pre ľudí, ktorí už aj tak majú rovnaké názory. Na západe to funguje, pretože napriek všetkému ľavicovému divadlu, je tam už po bitke. Progresívne hodnoty vyhrali, a ich inštitúcie môžu preto slúžiť ako efektívna prevencia pred konzervatizmom.

Lenže, kebyže sa Slovenskí tlačopisci niekedy zamysleli, skôr než ukradnú obsah zahraničným mediám, mohlo by im napadnúť, že nežijú v Anglicku. Žijú v strednej Európe a tento tradičný imunitný mechanizmus demokracie u nás nefunguje. Stačí sa pozrieť na Poľsko a Maďarsko, a na to, ako neefektívne sú takéto mediálne kampane, keď im väčšina obyvateľstva neverí. Ako tragické sú kampane hnutí ako Lewica Razem, keď väčšina obyvateľstva súhlasí s PiS. 

Tak bude totiž vyzerať budúcnosť Slovenska, ak bude ďaľšie lustrum vyzerať ako tento týždeň. Čím viac budú médiá kričať "Vlk!", tým menej ich budú ľudia počúvať, a to aj v prípade, kde sa ich pesimistické predpovede o kresťanskej diktatúre začnú plniť. Momentálne klamú, ale príde rok, keď už to klamstvo nebude. A bude nám to všetkým jedno. V Americkej Progresívnej ére (ktorá bola mimochod omnoho lepšia ako súčasná progresívna éra) sa reformistickým žurnalistom hovorilo muckrakers. Slovenský preklad síce neexistuje, avšak ja rád hovorím blatohrab. Tento týžden zcela patril blatohrabom, a mám nepekný pocit, že im bude patriť aj lustrum.



Jakub Andrej Filčák
16. mája 2020, 14:50

  • Zdieľať